Sympatickí Íri okupujú pódiá už niečo vyše pätnásť rokov so svojím poňatím punku, hard rocku a popových refrénov odkazujúcich na to najlepšie z domácej (THIN LIZZY) i svetovej priamočiarej rockovej hudby. Po dvojročnej odmlke nedávno vydali svoj už jedenásty album. Napriek ústupu z predných pozícií a nie veľkému komerčnému úspechu albumov, ktoré nasledovali svätú trilógiu „Nurse“, slávny „Troublegum“ a vzhľadom na žáner experimentálny „Infernal Love“, nahrávali napriek početným krízam a personálnym problémom jeden vydarený a minimálne vysoko nadpriemerný album za druhým. „Suicide Pact -You First“ dokonca vplyvný britský KERRANG označil za jeden z najlepších britských rockových albumov. Po konsolidácii na najproblémovejšom mieste bubeníckej stoličky naberajú THERAPY? po trochu malátnom „Shameless“ druhý dych a vychádza veľmi sviežo pôsobiaci „High Anxiety“ (Levné knihy, 39 Sk, stále sú, - pozn. korektora), skrývajúci hneď niekoľko hitoviek s komerčným potenciálom minimálne na úrovni slávneho „Troublegum“. Mimoriadnu životaschopnosť írskych veteránov nerozladil ani odchod dlhoročného člena Martina McCarricka a po rokoch opäť ako trio vydávajú ostrý a surový „Never Apologise, Never Explain“.

U THERAPY? si človek po rokoch zvykol na istotu dobrých albumov kapely, ktorá sa síce nikam nevyvíja, ale nikdy neurazí a ich autentickému na nič sa nehrajúcemu rock‘n‘rollu nebolo ťažké podľahnúť. Žiaľ, táto istota s vydaním „One Cure Fits All“ odchádza dostratena. Ťažko povedať, v čom je nový album horší, než jeho predchodcovia. Všetko to, čo od THERAPY? poznáme z minulosti, je aj tu, len výsledok nemožno porovnávať s vydarenými predchodcami. Jednoduchá stavba skladieb, spevné refrény a povestná priamočiarosť, pomocou ktorých sa v minulosti s ľahkosťou vkrádali na dlhý čas do uší, tento krát akosi nefunguje. Minimálne polovica skladieb napriek spomínaným typickým postupom pôsobí úplne bezradne a neprirodzene. Núdza o nápady je najzjavnejšia v „Private Nobody“, kde nešťastný refrén, tvorený názvom skladby, vyznieva ako zložený v núdzovom režime a človek znalý niektorých nezameniteľných nápevov zo starších albumov musí len neveriacky krútiť hlavou. Podobne možno zvoziť i skladby typu „Fear Of God“, „Heart Beat Hits“ či „Our White Noise“. Naopak, všetky tie staré ťahy ťahajúce uvedené skladby hlboko pod šeď priemeru fungujú bezproblémovo u tutoviek, akými sú úderná krása „Rain Hits Concrete“, osviežujúca „Walk Through Darkness“ z ktorej priam tryská odhodlanie a nádej, alebo v úvodnej „Sprung“. Lenže tých pár vydarených vecí je len slabou náplasťou za zvyšné minúty, plné polovičatých skladieb bez výraznejšieho nápadu.

THERAPY? ma snáď po prvý krát v ich diskografii sklamali, a to i napriek evidentnej snahe o prístupnejšiu muziku, čo potvrdzuje i angažovanie producenta Pedra Ferreiru, podpísaného aj pod úspešné albumy retro recesie THE DARKNESS. „One Cure Fits All“ pripomína veľký pekný a pútavý obal drahej bonboniéry, v ktorej žiaľ hrkoce len zopár omrviniek. Do inak vydarenej diskografie pribudol k nevýraznému (napriek tomu zaujímavejšiemu) „Shameless“ nový súrodenec. Je mi ľúto, možno nabudúce.